Fotografie Crinum flaccidum


Táto stránka používa súbory cookie, aby vám mohla ponúknuť čo najlepšie služby. Ak sa chcete dozvedieť viac, prečítajte si naše informácie.
Pokračovaním v prehliadaní, kliknutím na ok alebo rolovaním po stránke súhlasíte s použitím všetkých cookies.

OkInformácie o cookies


Pennisetum flaccidum

Bohuћel k tomuto druhu ћбdnй podrobnмjљн informace nemбm. Dokбћete-li nминm pшispмt, zaљlete mi prosнm informácie na :. Dmkuji.

Nepodaшilo se mi znskat fotografii. Mбte-li nмjakou k dispozici a nenн chrбnмna autorskэm prбvem, prosnm alebo zaslбnн na :. Dmkuji.

Popis rodu Pennisetum

Pochovávať z tropických a teplých svetiel. Roste v trsech. Dorщstб vэљky 1 - 4m.

Potшebuje plnй slunce, pщdu bohatou na ћiviny s dobrou nasбkavostnou vodou.

Vnce informacn znskбte, ak si zobrazte celэ rod rastliny.

Popis иeledм Poaceae (Lipnicovitý)

Semadн se sem na 400 rodщ s cca 10 000 druhov. Ak sa rozhliadnete okolo seba, tak vљude spatшнte zбstupce tйto иeledi. Patшн sem totiћ vљechny trбvy (vиetnм obilovin to pнcnin). Sami dobшe uhodnete, seme sem tedy bude patшit jednoletky, dvouletky i trvalky a ћe sa jednaj alebo byliny a jednodomove rostliny. Dбle sem patшн ale i dшeviny typu bambus a obиas i liбny. Dnky univerzlnosti zбstupce nalezenete na celu zem a to i v tmmr vљech vэљkovэch pбsmech a mststech. Rбdi se shlukujн do trsщ. Existujн nбsledujнcн podиeledi:

  • Anomochlooideae
  • Aristidoideae
  • Arundinoideae
  • Bambusoideae
  • Centothecoideae
  • Danthonioideae
  • Ehrhartoideae
  • Chloridoideae
  • Micrairoideae
  • Panicoideae
  • Pharoideae
  • Pooideae
  • Puelioideae

Rostlinu vмtљinou tvoшн dutй stйblo s kolйnky. Pod zemn vytvбnн obvykle tenkй koшнnky vo svazeиcнch. Listy jsou vмtљinou bez шapнku, jsou jednoduchй ибrkovitм nebo ъzce kopinatм tvarovanй, obиas ostшe prohnutй podle stшednн ћilky (ћilnatina je soubмћnщћ ilnatina je soubмћnщћ), umнstшнn p Kvemty bэvajn oboupohlavnй, neиastмji seskupenй do klбskщ (obdaшenэch na spodnн stranme dvмmi plevami). Ty zase jsou seskupení ve staћenském latě. Nejиastмjљнm plodem je obilka a dбle tшeba naћka nebo bobule i oшнљek.

Dalљн informácie, zdroje a doporuиenб zoznam:

  • Vermeulen, N. Byliny to koшenн. 3. vydať. Pшel. PhDr. P. Martínková. Liceestlice: Rebo Productions CZ, spol. s r. o., 2008. 320 s. ISBN 978-80-7234-664-6
  • Hlava, B., Tborborsk, V., Valenek, P. Tropický na subtropický zeleninový - pstrevný na využitie. Praha: Nakladatelstvo Brбzda, s. r. o., 1998. 172 s. ISBN 80-209-0274-0
  • Aichele, D., M. Golte-Bechtle. Co tu kvete? Kvetoucné rostliny stшednн Evropy ve volnй pшнrodм. Pшel. H. Janбиkovб. Praha: Euromedia Group, k. s., 2005. 430 s. ISBN 80-7202-808-1
  • Noordhuis, K. T. Záhradné rastliny. 4. vydať. Pшel. Ing. M. Volf, CSc. Liceestlice: Rebo Productions CZ, spol. s r. o., 2006. 320 s. ISBN 80-7234-567-2
  • Kubбt, K. Klни ke kvмtenм Иeskй republiky. 1. vydať. Praha: Academia nakladatelstvн Akademie vмd Иeskй republiky, 2002. 927 s. ISBN 80-200-0836-5
  • kolektiv autorщ Botanika. Slovart, 2007. 1020 s. ISBN 978-80-7209-936-8
  • Vbcelav Zelenэ Rostliny Stшedozemн. 2. vydať. Praha: Academia, 2012. 510 s. ISBN 978-80-200-2088-8
  • http://www.efloras.org/


Natal Lily, Moorova Crinum Lily, Lily Orinoco

Crinum moorei (Natal Lily) je elegantná cibuľovitá trvalka, ktorá sa môže pochváliť kývavými strapcami veľkých, voňavých, zvonovitých, bielych kvetov, niekedy s odtieňom svetloružovej. Pútavé kvety kvitnú postupne od konca leta do jesene, vysoko nad ružicou dlhých, svetlozelených, jasne zelených listov, až do 3 stôp. dlhý (90 cm). Jedna kvitnúca stonka znesie až 5 - 10 kvetov. Jedna z najlepších žiaroviek neskorého leta, táto Lily, bude rok čo rok narastať do rozmerov a veľkoleposti.

  • Rastie až 2 až 3 stopy. vysoký a široký (60-90cm).
  • Podáva najlepšie výsledky v plné slnko v vlhký, bohatý na humus, plodný, dobre priepustná pôda. Najlepšie rastie na plnom slnku, ale v horúcich letných oblastiach sa počas horúceho dňa cení niektorý škvrnitý tieň. Netoleruje podmáčanie. Rušia sa obyvatelia.
  • Vynikajúci doplnok k posteliam a hraniciam, kontajnerom.
  • Spoľahlivý, ľahko pestovateľný, zvyčajne bez chorôb a škodcov. Pozor však na slimáky a slimáky.
  • Rozmnožte sa semenami zasiatymi v nádobách so spodným ohňom, keď sú zrelé, alebo na jar vyrovnajte.
  • Pôvodom z Južnej Afriky.
  • Požitie môže spôsobiť mierne žalúdočné ťažkosti


názov Postavenie Úroveň sebavedomia Zdroj Dátum dodania
Amaryllis australasica Ker Gawl. Synonymum WCSP 2012-03-23
Amaryllis australis Spreng. [Neoprávnené] Synonymum WCSP 2012-03-23
Amaryllis ochabnutý Weinm. Synonymum WCSP 2012-03-23
Crinum angustifolium var. blandum (Sladký) pekár Synonymum WCSP 2012-03-23
Crinum arenárium var. blandum Sladké Synonymum WCSP 2012-03-23
Crinum corynorrhizum F. Muell. Synonymum WCSP 2012-03-23
Crinum luteolum Traub & L.S. Hannibal Synonymum WCSP 2012-03-23
Crinum pestilentis F.M. Bailey Synonymum WCSP 2012-03-23
Crinum pestilentis var. luteolum (Traub & L.S. Hannibal) Hannibal Synonymum WCSP 2012-03-23
Crinum weinmannii M.Remem. Synonymum WCSP 2012-03-23
Taenais australasiae (Ker Gawl.) Salisb. [Neplatné] Synonymum WCSP 2012-03-23

Nasledujúce databázy môžu obsahovať ďalšie informácie o tomto názve. Kliknutím na ľubovoľné tlačidlo kliknite na odkaz na túto databázu.

Návrat na zoznam rastlín: prosím použite tlačidlo späť vo vašom prehliadači pre návrat na túto stránku.


Obrazový opravník všeobecne obľúbené chybylů 4.: Kustovnice

Rod kustovnice (Lycium) není třeba nijak zvlášť představovat. Čítajte celkově nějakých 100 druhov s centrom rozšírenia v Južnej Amerike a druhotným centrom v pustinách Stredná Ázia a Čína (v Číně roste 7 druhov).

Jako první použití jméno Lycium barbarum už botanik Carl Linné v díle Druh Plantarum v roce 1753. Druhý jeho popis následoval v reedici v roku 1762. Potom prišiel popis Philipa Millera z roku 1768. Další byl Lamarckův popis Lycium barbarum z roku 1792.
C. Linné to P. Miller pod iným menom, ktorý obsahuje rôzne rastliny. Miller pôvodný Linného rostlinu L. barbarum popisuje pod menom L. halimifolium. K záměně došlo snad proto proto, že Linné omyly udal pôvod druhu ze severní Afriky to Blízkého východu.
Pri pohľade na typovú položku je všetko jasné. L. barbarum je naozaj ten druh, ktorý u nás pestuje a bežne zplaňuje. Millerova zámienka menuje všetko, čo stále traduje, a to i v našej literatuře - z každej práce napr. V. Jirásek a kol .: Naše jedovaté rostliny, z novějších J. Koblížek: Jehličnaté to listnaté dřeviny našich záhrad do parků.

Přehled rostlin, které mohou skrývat pod jménem Lycium barbarum:

Lycium shawii Roem. et Schult. (1819)
(syn.: Lycium barbarum Mill. )
Větve priame, len v hornej časti mierne dolu prohnuté. Větve s výraznými kolci. Listy sivé, tučné. Květy biele alebo ružové, korunní trubka cca 3–4 × dlhšie ako kalich, tyčinky vychádzajú z rúrky ven, na základe sú lysé. Subtropický pustinný druh rastie na Blízkém východe (Izrael, Jordánsko, Sýrie, Irán, Irák).
Na internete nájdete správne fotografie tohto druhu napríklad tu.

Lycium barbarum Ľ (1753) - kustovnice cizí
(syn.: Lycium halimifolium Mill., L. vulgare Dun., L. flaccidum K. Koch)
Výběžkatý keř s obloukovitou prohnutými větvemi. Listy sú jednoduché striedavé, živé, variabilního tvaru. Kalich má dva cípy, vyžaduje minimálne do 2/3 dĺžky korunných rúr. Tyčinky jsou na bázi chlupaté.
Druh s obrovským areálom zahrnujúcim Středomoří, teplejšiu oblasť Sibiře, Střední Asii, Mongolsko a severozápadní Čínu, tu iba provincie Ningxia (Ning-sia, Chuejská autonómna ľudová oblasť) ning xia gou qi. Ve střední Evropě zplanělý. Podle určitých autorů je původní pouze ve Středomoří a na dalších částech areálu zdomácnělý, podle jiných je domácí ve Střední Asii a zdomácnělý naopak ve Středomoří. Pretože sa jedná o dlho pestovanú kultúrnu pôdu, je jej pôvodný areál nejistý. Občas v naší literatuře je tento druh uváděný jako jedovatý. To je dáno tím, že patrí do jeduplné čeledi lilkovitých (withanolidy, pyrrolové deriváty a tropanové alkaloidy).

Lycium chinense Mill. (1768) - kustovnice čínska
(syn.: Lycium barbarum var. chinense (Miller) Aiton, L. megistocarpum Dunal var. ovatum (Poiret) Dunal, L. ovatum Poiret, L. rhombifolium Dippel, L. sinense Grenier, L. trewianum Roemer & Schultes, Lycium barbarum Lam.)
Kustovnice čínska se od předcházejícího druhu liší kalichem minimálně trojcípým, korunní cípy jsou na okrajích pýřité. Listy jsou zelené a obvykle širší. L. chinense bylo považováno za varietu či poddruh Lycium barbarum, Lamarckův popis L. barbarum z roku 1792 se nejspíše presne k tomuto druhu. Dodnes sú v niektorých dendrologických literatúrach (Hillier Príručka stromov a kríkov) oba druhy spojované. Je možné, že kustovnice čínska je ustálená kultúrna forma či hybridná kustovnice cizí.
Kustovnice čínska je rozšírená v Číně, Nepálu, Pákistánu, Koreji v Japonsku, na časť areálu však môže byť zplanálá.
L. chinense se pěstuje ve velkém v Číně a dalších východních Asií jako léčivá a ovocná rostlina, jej pěstování je známé z literárních údajů již od 7. století. Nejčastěji se pěstují plody jako tonikum, pojednává se i mladé zelené výhonky jako zelenina. Kořeny slouží jako droga ke snižování teploty. Ze semen se lisuje olej. Rostliny se vysazují i ​​jako meliorační porosty bránící erozi půdy. Čínsky názov zní gou qi (goji).

Na záver ještě dodejme:
U nás hojne rastie kustovnica nie je možné ztotožniť s východoasijskou kustovnicí, že která získává takzvané plody goji.


Crinum

Crinum je veľký rod z čeľade Amaryllidaceae, ktorý sa nachádza v tropických, subtropických a teplých miernych oblastiach v Ázii, Austrálii, Afrike a Amerike. Väčšina druhov je letných pestovateľov a majú veľké, nápadné, voňavé kvety. Cibuľoviny sú veľké a majú dlhú životnosť. Rachel Saunders a Jim Waddick poskytli niekoľko dobrých rád, ako rásť Crinum zo semien. Semená by mali byť zasiate v dobre priepustnej zmesi. Vytvorte malú priehlbinu v pôde na zalievanie a do priehlbiny vložte semená. Nezakrývajte semená. Nezáleží na tom, akým spôsobom ich zasadíte, budú sa triediť samy. Semená budú klíčiť pri vysokej teplote, vysokej vlhkosti a dobrom kontakte s pôdou. Udržujte hrniec neustále vlhký. Čerstvé semená rýchlo klíčia a za jeden rok dorastú do dobrej veľkosti. Pri bežnom hnojení sadenice rýchlo dozrejú a bude treba ich presadiť. Výsadba semien do veľkej nádoby zníži počet presádzaní. Ďalším zdrojom pre tento rod je webová stránka Al Sisku

xAmarcrinum je naša wiki stránka s obrázkami hybridov medzi Amaryllis a Crinum.
Spodoptera picta je vážnym škodcom tohto rodu v Austrálii.
Crinum Hybridy je naša wiki stránka s informáciami o hybridizácii a fotografickou tabuľkou s odkazmi na informácie a fotografie hybridov.

Ďalšie fotografie a informácie o druhoch nájdete na príslušnej wiki stránke:


Fotografie Crinum flaccidum

Zriedkavá rastlina vo Victorii, ktorá je bežná inde

Crinum flaccidum je konvalinka nivy povodia Murray-Darling. Má mäsité listy pripomínajúce remienok a veľké biele kvety - najväčšie zo všetkých viktoriánskych rastlín. Vo Viktórii je známy iba zo siedmich miest neďaleko rieky Murray na ďalekom severozápade. Všetky lokality, či už v chránených rezerváciách alebo nie, sú veľmi narušené a podporujú populácie nepôvodných druhov, ktoré tvoria viac ako tretinu miestnej flóry.

Viktoriánska klasifikácia zraniteľný je celkom zrejmý vzhľadom na vyššie uvedené údaje, ale Crinum nie je nikde inde klasifikovaný ako vzácny alebo ohrozený, pretože ide o jeden z najrozšírenejších druhov rastlín v krajine. Crinum sa nachádza v lužnej krajine v južnej Austrálii, Novom Južnom Walese, Queenslande, západnej Austrálii a na severnom území a jeho široký geografický rozsah pokrýva viac ako 50% rozlohy týchto štátov. Preto sa to v Austrálii nepovažuje za ohrozené.

To si samozrejme kladie otázku, či je vhodné klasifikovať druh ako zraniteľný v štáte, ktorý podporuje asi 1% jeho celkovej populácie. Zdá sa, akoby išlo o pedantské uplatňovanie súboru pravidiel podľa umelej demarkačnej čiary (štátna hranica), ktoré nie sú relevantné pre ochranu druhu ako celku. Pravdou však je, že bez ohľadu na to, či sú štátne hranice prirodzené, nie je pochýb o tom, že predstavujú skutočné ekologické hranice v modernom svete. Hospodárenie s pôdou, a teda ochrana flóry a fauny, je takmer úplne kontrolovaná vládami štátov. Ak existujú rozdiely v politikách alebo zdrojoch ochrany medzi štátmi, je rozumné, aby sa každý štát staral čo najlepšie o svoje.


Morfológia jazyka Crinum flaccidum sa značne líši v rozmedzí od severného Queenslandu po suchú vnútrozemskú južnú Austráliu. Farba, tvar a štruktúra kvetu sa líši od miesta k miestu, rovnako ako celková veľkosť rastliny. Dôsledkom toho bolo v minulosti mnohým formám priradené rôzne mená (v súčasnej literatúre sa používa najmenej 10 mien) a napriek súčasnej konzervatívnej taxonómii je možné (možno pravdepodobné), že niekedy v budúcnosti bude daný druh byť rozdelené do niekoľkých druhov alebo poddruhov. Je skutočne neobvyklé, že akýkoľvek druh, ktorý je taký rozšírený a variabilný, zostane pod jedným menom. Ak by sa to stalo a zistilo by sa, že viktoriánska forma - ktorá bola opísaná ako odlišná od tých vzdialenejších na sever - patrí k druhu alebo poddruhu s obmedzenejšou distribúciou, zmenil by sa jej stav ochrany.

To je samozrejme domnienka ako Crinum flaccidum je stále klasifikovaný ako jeden druh. Takáto situácia však nemá precedens. Donedávna malý pobrežný strom Eukalyptus diversifolia bol považovaný za zraniteľný vo Viktórii, ako to bolo známe iba z niekoľkých miest na úplnom juhozápade štátu. Inak E. diversifolia je jedným z najrozšírenejších a najhojnejších eukalyptov v južnom Austrálii na pobreží, vďaka čomu je táto situácia analogická so situáciou Crinum flaccidum. Preskúmanie taxonómie E. diversifolia (v roku 2006) odhalili, že existujú tri odlišné poddruhy a jeden z nich (subsp. megakarpa) je takmer úplne obmedzený na Viktóriu. Druhý poddruh (subsp. hesparia) je známy iba z malého priestoru blízko hraníc WA-SA.

Tento druh výskumu smeruje do istej miery k obhájeniu prístupu vnímania vzácnosti v štáte, a nie v celej krajine.

© Paul Gullan, Biologické databázy Viridans


Rod Crinum (Amaryllidaceae)

Niektoré bežné farebné druhy a hybridy.

L. S. Hannibal a Aaron Willliams Autorské práva © 1998 Lester Hannibal. Všetky práva vyhradené. Prosím, buďte trpezliví, táto stránka je stále vo vývoji - Aaron

Rod Crinum je atraktívna skupina tropických a subtropických ľalií, ktoré sa vyskytujú v Afrike, Ázii, Austrálii a často v oblastiach bez mrazu v Severnej a Južnej Amerike. Ilustrácie alebo farebné fotografie sa občas objavia v botanických publikáciách, ale organizovaná zbierka predtým nebola publikovaná. V dôsledku toho moji mnohí zbierajúci priatelia prispeli fotografiami a komentármi, takže niektorí zo známejších členov rodu môžu byť prezentovaní ako organizovaná skupina. Zároveň sú zahrnuté niektoré kultúrne a chovné poznámky. Sú lákavou skupinou na hybridizáciu, ale sú zložité.

Už v rokoch 1820-40 sa o túto skupinu začal zaujímať Dean William Herbert po odkvitnutí veľmi nápadného hybridu. V tom čase existovali cirkevné názory, že väčšina rastlinných a živočíšnych druhov sa vyvinula úplne krížením po Noemovej potope. Herbert teda inicioval celkom šľachtiteľský program a skončil o 15 rokov neskôr len s 24 pomenovanými hybridmi. Z 24 iba dvaja vyprodukovali osivo. Stará hybridná teória ticho padla na zem!

Rovnaké problémy s chovom existujú dodnes. Farebnejšie druhy crinum sú pre človeka prirodzeným podnetom na vyskúšanie rôznych hybridizačných experimentov a bežne sa získavajú hybridy. Ale tí druhí sú zvyčajne sterilné muly, ako si Herbert postupne uvedomoval, a tak uviedol. Hybridné pele sú často životaschopné, ale väčšina hybridných kombinácií nie je ochotná prijímať akékoľvek pele, pokiaľ nie sú rodičovské, a dokonca aj vtedy dosť neochotne. Hybridné pele sa občas krížia s rodičovskými alebo príbuznými druhmi. Ale úspech je často obmedzený kvôli genetickým konfliktom. Za 50 rokov som vyvinul iba dva alebo tri medzidruhové hybridy, ktoré skutočne dávajú semeno voľne. Na druhej strane vnútrodruhové šľachtenie medzi príbuznými variantmi často vedie k plodným hybridom a tiež k niektorým neplodným. Medzidruhové šľachtenie je teda úspešnejšie, aj keď sa o to pokúša zriedka, okrem C. scabrum a jeho mnohých variantov.

V roku 1888 JG Baker, autor Príručky Amaryllidaceae, rozdelil rod Crinum na tri podskupiny podrodov, ktoré sú založené na tvare a usporiadaní plátkov: (1) lineárne plátky v aktinomorfnom usporiadaní pre podrod Stenaster, ( 2) okvetné lístky loratov, tiež aktinomorfne usporiadané, pre podrod Platyaster a (3) pre podrod Codonocrinum uviedol tieto formy so širokými eliptickými okvetnými lístkami v zakrivených trúbkovitých kvetoch, ktoré majú dvojstrannú symetriu. Geneticky a na evolučnom základe nájdeme ďalšie základné rozdelenie, ktoré zaznamenal Ker-Gawler v roku 1787, keď príslušné kvety majú buď semenné tobolky priliehajúce alebo priliehajúce k dáždnikom, alebo naopak (2) sú ich semenné tobolky a kvety pripevnené na stopky dlhé niekoľko centimetrov. Toto sedimentárne pedikulárne rozdelenie nám dáva šesť zreteľných morfologických skupín, ktoré veľmi pomáhajú pri akejkoľvek predbežnej klasifikácii, ako aj pri navrhovaní šľachtiteľských kombinácií. Takže sme zjavne usporiadali svoje ilustrácie druhov v súlade s týmito konkrétnymi skupinami.

Podľa G. Ledyarda Stebbinsa, uznávaného genetika rastlín v UC Davis, boli primitívne rastliny Crinum močiarne rastliny s listami podobnými chumáču, ktoré niesli jednoduché sediace kvety s úzkymi lineárnymi lístkami (alebo presnejšie povedané „okvetné lístky“, ktoré botanici používajú). namiesto okvetných lístkov). Jedná sa o to, že počas posledných niekoľkých miliónov rokov s mnohými klimatickými zmenami sa tieto vodné rastliny, najmä pobrežné, ľahko šírili na morských prúdoch a menej trpeli počas dlhých suchých cyklov a vykonali len málo adaptívnych zmien. Naše primitívnejšie Crinum sú teda zjavne sedimentárne kvitnúce aktinomorfné formy s lineárnymi lístkami, ako je C. defixum, ktoré sa vyskytujú väčšinou v Ázii a Indonézii, alebo mnoho variantov C. americanum, ktoré sa pohybujú od severnej Floridy a Louisianského zálivu až po severnú Argentínu. (Niektoré americké formy sa nachádzajú s lineárnymi plátkami, nie s lorate, takže logicky patria k najprimitívnejším).

Súčasne nájdeme niektoré lineárne tepané formy s predĺženými stopkami, zvyčajne s početnými kvetmi, ako je C. asiaticum, ktoré sú v podstate vodné. Niektoré z týchto skorých foriem stále existujú v Afrike, ale boli tam podrobené ďalším úpravám ako v Ázii. S dlhodobými suchami prešli vnútrozemské africké rastliny väčším klimatickým stresom s výslednými úpravami. Tu skupina uspela vo vývoji zygomorfných kvetov so širokými tepalmi a zakrivenými tepaltubami, predovšetkým na ochranu stigmy a príbuzných častí pred priamym slnečným žiarením. Rovnako sa vyvinuli sediace aj pedicellované formy typu Codonocrinum a s najväčšou pravdepodobnosťou z nich vznikli Nerine, Brunsvigia, Amaryllis belladonna, Cybistetes a Crossyne, pretože všetky majú rovnaké dvojstranné zygomorfné znaky. Medzi sedimentárno-zygomorfnými formami Crinum (všetky tropické) máme radu C. jagus (ex C. giganteum) a sériu Crinum Ornatae, ktoré obsahujú C. scabrum, C. Abyssinicum a dokonca C. zeylanicum z Indie. Dlho pediklovaná zygomorfná skupina zase obsahuje formy ako C. bulbispermum, C. macowanii a C. moorei, všetky semitropické alebo subtropické látky.

Takže akonáhle poznáme týchto šesť charakteristických morfologických skupín a ich najzrejmejšie znaky a návyky, ich identifikácia sa zjednoduší, rovnako ako ich možnosti kríženia.

Nasledujúci jednotlivci prispeli obrázkami do tejto štúdie.

Luther Bundrant
Gordon Mc Neil
Pani D. C. Sheppardová
Barry Clark
Robin Manasse
Steve Lowe
William Reuter
Michael Willets
Dave Lehmiller
Glen Tims
Dave Symon
Jim Melvin
Pat Malcolm
Marty Williams
Greg Pettit
Les Hannibal, váš redaktor a hlavný žiarovista
A aby som neprehliadol moju dcéru Dorothy, ktorá to napísala na CD, a môjho vnuka Aarona Williamsa, ktorý prepisoval a upravoval farebné fotografie a dal dohromady túto webovú stránku, asi 400 megabajtov dát.

I: Primitive Crinum s lineárne tepenými, sediacimi kvetmi: podrod Stenaster.

Obrázok 1: Crinum mauritanianum Lodd. Rodák z Madagaskaru. Iba niekoľko zberateľov má tento druh, ktorý vyfotografovala pani D. C. Sheppardová. Tento druh je niekedy zamieňaný s C. firmifolium kvôli chybám v publikácii z minulosti.
Obrázok 2: Baker Crinum subscernuum. Táto rastlina bola v nedávnej publikácii zamenená s C. crassifolia. Okvetné plátky sú blízko 8 mm. široký a stopky majú niekedy 2 - 3 cm. dlho. Baker ho omylom umiestnil do podroda Platyaster. Oblasť rieky Zambezi. Obrázok 3: Variant C. subscernuum. Obrázok 4: Crinum defixum Ker-Gawler. Túto rastlinu pôvodne označil Linnaeus ako C. asiaticum vo svojom druhu Species plantarum z roku 1753, ale Ker-Gawler rozpoznal druh Radix toxicara Rumph, pretože bol v druhom Linneaovom druhom vydaní Species plantarum II chybne citovaný ako variant C. asiaticum. Potom pomerne nenápadne premenoval pôvodný linajský exemplár C. defixum bez toho, aby dal zásluhy Linnéovi. C. defixum je pôvodom z východného pobrežia Indie a bol Williamom Roxburghom správne identifikovaný ako pôvodná forma Linneho. Obrázok 5: Crinum firmifolium, predbežná identifikácia. Žiarovku prijal z Madagaskaru Greg Pettit v Kwazulu (ex Natal). Kvety (4 až 6) sú sediace, zatiaľ čo okvetné lístky sú rovnaké. Jeho vlastnosti naznačujú adaptáciu na veterný močiar.

II. Stenaster sa vytvára s stopkovanými kvetmi.



Predchádzajúci Článok

Výsevný kalendár pre 6,01 - záhradkárov a záhradkárov

Nasledujúci Článok

Pikuli, uhorky, zelenty